Z histórie

V stredovekých dejinách sa po prvýkrát spomína rovnomenný potok pretekajúci obcou roku 1255 a obec roku 1277. V písomných dokumentoch sa objavuje pod názvom Jemník v listine uhorského kráľa Belu IV. Za prvú písomnú zmienku o obci Jamník sa považuje listina kráľa Ladislava IV. Z 23.3.1277, ktorú vydal na žiadosť kráľa Mateja Servienta.

Praveké sídliska – Severne od kostola sa nachádzalo praveké sídlisko z neskorej doby kamennej – eneolitu, ktoré možno časovo zaradiť do 3. tisícročia pred Kristom. Na toto sídlisko nadväzovali ďalšie z mladšej doby bronzovej a mladšej doby rímskej. Svoje priestory mali v priestore pri cintoríne, na južnom svahu Kobylej hory a v polohe pri starej jamníckej ceste.

Zemepáni - Obec Jamník začiatkom 14. storočia vlastnil istý Kormus, ktorý však ostal bez potomkov. Kedže majetok patril znovu kráľovi, dňa 6.3.1331 ho kráľ daroval magistrovi Petrovi Galicusovi za jeho verné služby. Panovník potom Spišskej kapitule nariadil, aby novému majteľovi Jamníka vytýčila chotárne hranice, čo sa aj stalo. Po smrti Petra Galicusa roku 1336 zdedili Jamník Petrov brat magister Mikuláš Latinus a sestra Johana Pesková. Ďalšími zemepánmi Jamníka v 2. polovici 14. storočia boli potomkovia Mikuláša- jeho syn Ladislav a vnuci Blažej a Mikuláš. Bratia Blažej a Mikuláš sa roku 1392 zúčastnili s kráľom Žigmundom Luxemburským vojenskej výpravy proti Turkom. Posledným majiteľom Jamníka z rodu Mikuláša Latinusa bol Blažejov syn Ladislav, ktorý zomrel bez potomkov. O Jamník sa začala zaujímať Levoča, ktorá ho definitívne získala roku 1453 od kráľa Ladislava V. Pohrobka.

Obec Jamník bola v stredoveku predovšetkým poľnohospodárskou obcou.

Do polovice 18. storočia bola poddanskou obcou mesta Levoče. Priaznivejší vývoj pre Jamník nastal od polovice 18. storočia.

Pozemková reforma v roku 1924 zmenila hospodárske pomery v obci. Správcom pánskeho majetku bol Žigmund Samet. K pánskemu majetku patril kaštieľ so záhradou, liehovar, mlyn, sýpka, maštaľ a iné drobné stavby.

Historickou dominantou obce je gotický kostol, ktorého prvá písomná zmienka bola v roku 1305. Pôvodná gotická stavba kostola, bola začiatkom 17. storočia prestavaná v renesančnom slohu, hlavne veža, ktorú môžeme vidieť v tejto podobe dodnes. Kostol je zasvätený sv. Bartolomejovi.